Architektka, ktorá je obyčajne za každú "srandu"... a nedávno sa nechala nahovoriť na doteraz najväčší adrenalínový úlet - splodenie potomka... Zoznam autorových rubrík: Architektúra, Cestoviny, Fotografia, Moje skromné postrehy, Súkromné
Moja svokra napriek tomu, že žiaden vysokoškolský diplom nevlastní dokázala rozbehnúť vlatný biznis a po pár ťažko odpracovaných rokoch zarobiť značné množstvo peňazí. Keďže život to nebol jednoduchý a britský daňový systém nie je veľmi zhovievavý k tým, ktorým sa nadpriemerne darí, rozhodla sa spojiť príjemné s užitočným (v tomto prípade skôr daňovo výhodnejším) a investovať v inej krajine. V Juhoafrickej republike.
Kambodža, juhovýchodná Ázia. Krajina Kmérov, v minulosti zmietaná mnohými vojnami; krajina, kde 30 rokov po Hitlerovi existovala genocída. Ak by ste ešte i dnes chceli prejsť cez hranicu mimo jedného z mála oficiálnych prechodov či zísť z turistickej trasy, hrozí vám, že pod vami vybuchne nášľapná mína. Historické chrámy, prázdne pláže, rozsiahle lesy... a iba hŕstka turistov. Napriek ukľudneniu politických tlakov, Kambodža zostáva jednou z najzamínovanejších krajín na svete s viac ako šesť miliónmi mín po celej krajine, ktoré čakajú na zneškodnenie. A i keď v hlavnom meste nájdete hotely, obchody, či v celej Ázii populárne karaoke bary, vidiecka krajina vyzerá ako by ste sa preniesli v čase do iného storočia.
K predchádzajúcemu článku prikladám zopár fotografií. Nie sú to žiadne umelecké skvosty, ani sa nesnažia zachytiť Bangkok ako mesto a jeho pamiatky... Tieto sú zo života...
Bangkok, hlavné mesto Thajska. Mesto, ktore oficiálne zdroje odhadujú na 12 miliónov obyvateľov, neoficiálne i na 16… A naozaj. Nielen na turisticky vyhľadávanych miestach, ale i v tej najposlednejšej uličke tohto mesta, kde zablúdia iba tí, čo tam bývajú, sa na každom kroku musíte niekomu (často i „niečomu“) vyhýbať. Všadeprítomné stánky s jedlom, ovocím, a všakovakým iným tovarom - také typické pre Áziu, špina, autá, motorky, psy, ľudia a ľudia a ľudia...
