Silvia Knowles (Kováčiková)
Baby Knowlesey II
Alexandra Jane Knowles (Ally Pally) sa narodila 8. decembra 2009 o pol druhej ráno takmer vo výťahu nemocnice.
Architektka, ktorá je obyčajne za každú "srandu"... a nedávno sa nechala nahovoriť na doteraz najväčší adrenalínový úlet - splodenie potomka... Zoznam autorových rubrík: Architektúra, Cestoviny, Fotografia, Moje skromné postrehy, Súkromné
Alexandra Jane Knowles (Ally Pally) sa narodila 8. decembra 2009 o pol druhej ráno takmer vo výťahu nemocnice.
Obrovské chladné haly, obchody s alkoholom a parfumamy, až neuveriteľne rovnaké kdekoľvek na svete. Kovové stoličky privarené k sebe v uniformných radoch. Hluk, taký hlasný a pritom vo svojej monotónnosti väčšinou nepovšimnutý. A obrovské množstvo ľudí valiacich sa v nekonečných prúdoch všetkými smermi. Neznášam letiská.
Štvrtok 7. februára Dnes som tuším dosiahla úplné dno. Ledva existujem. Bola som v noci hore každú hodinu. A už to takto ťahám asi osem týždňov. Dokedy!? Veď malá už je tuhú stravu, nemôže byť predsa až tak hladná, aby si musela každú hodinu cucnúť. Ledva som sa dotrepala na stretko do materského centra. Musela som - chcela som radu, že či je to normálne a čo s tým. Vraj záleží na mne, koľko som schopná vydržať. Nechať malú v noci revať a nenakŕmiť ju.
Som Husákove dieťa (1977) a porodiť som stihla tesne pred tridsiatkou. Ale štatistiky ma nikdy veľmi nezaujímali... Akurát mám pocit, že vo všetkých článkoch na túto tému, nikto nespomenul tú najdôležitejšiu vec...
Naša dcéra Zoe (Zoe Bowey Boo, niekedy aj Pest) sa narodila 5. septembra 2007.
Viem, že očakávanie potomka je pravdepodobne jedno z najkrajších období väčšiny ľudí, no každý to prežíva inak a po svojom...
Manchester je známy po celom svete nielen vďaka vysoko kvalitnému futbalu, ale v samotnej Británii i kvôli značne bujarému a taktiež veľmi kvalitnému klubovému životu.
V istom (dávno minulom) čase a veku som začala vo svojom okolí pozorovať jeden fenomén. A keďže nejakou prazvláštnou náhodou Polnočný denník vyšiel zhruba v tom istom období a väčšina môjho okolia ho úplne „žrala“ (vrátane mňa), možno by som to mohla nazvať i Matkinov fenomén. Snáď mi môj únik z vtedajšieho prostredia a nedávna svadba dovolia pozrieť sa na to slávne neslávne obdobie s dostatočným odstupom.
Je pondelok ráno, začiatok septembra. Sedím za stolom a raňajkujem ako každý iný pondelok, predtým ako odídem do práce. Mobil neúprosne pípa v pravidelných intervaloch oznamujúc v noci zmeškané hovory. To sa bežne nestáva, aj preto že ho na noc obyčajne vypínam. Ani ma nenapadlo, že sa niečo stalo, keď som konečne vstávala vypnúť ten nepríjemný zvuk.