reklama

Z denníka novopečenej mamičky

Štvrtok 7. februára Dnes som tuším dosiahla úplné dno. Ledva existujem. Bola som v noci hore každú hodinu. A už to takto ťahám asi osem týždňov. Dokedy!? Veď malá už je tuhú stravu, nemôže byť predsa až tak hladná, aby si musela každú hodinu cucnúť. Ledva som sa dotrepala na stretko do materského centra. Musela som - chcela som radu, že či je to normálne a čo s tým. Vraj záleží na mne, koľko som schopná vydržať. Nechať malú v noci revať a nenakŕmiť ju.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (68)
Obrázok blogu

Viem presne, koľko som schopná momentálne vydržať. Keď mám na výber nechať malú hodiny revať a nespať alebo jej dať cucknúť a za päť minút som naspäť v posteli, hádajte ktorú možnosť si v mojom stave asi zvolím. A pritom viem, že prvá možnosť je z dlhodobého hľadiska lepšia. Žiaľbohu ja ale momentálne dlhodobo nerozmýšľam a nedovidím ďalej ako po najbližšiu hodinu spánku. Som úplná troska. Dokonca nie som schopná ani s ňou nikam ísť. Len sedím doma a čakám, kedy zasa zaspí, aby som si aj ja mohla na chvíľu zdriemnuť. Všetky tie krúžky a aktivity pre šťastné mamičky s deťmi sa mi zdajú ako neuveriteľná utópia.
Inak musela som asi fakt vyzerať hrozne, keď sa ma všetky kamošky v centre pýtali, či som ok a keď už aj tá povestná anglická slušnosť išla dnes bokom. Haha...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Sobota 9. februára

Už viem, že to predvčerom bolo naozaj úplné dno a maximálna deprivácia spánku, lebo odvtedy som už posledné dve noci nespala vôbec. Niečo sa muselo vo mne zlomiť, lebo v ten večer, akokoľvek som bola unavená, nemohla som ani oko zažmúriť. Len som tak ležala a pozerala na strop a čakala, kedy zasa malá zamrnčí. No a dnes, po dvoch takýchto nociach som si povedala, že ak to takto pôjde ďalej, tak sa fyzicky zrútim a tak sme sa vybrali do mesta do lekárne, nech mi niečo dajú na spanie. Tak uvidím. Haluz je, že proti tomu štvrtku sa vôbec necítim unavená a nedostatok spánku mi už vôbec nevadí. Úplne iný pocit oproti posledným dvom mesiacom, keď som zaspávala aj posediačky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Utorok 12. februára

Niečo na mňa lezie. Stu niečo niekde minulý týždeň chytil a ja si to samozrejme nenechám ujsť. Ani sa nečudujem, veď moje telo je momentálne na konci so silami. Inak ten extrakt z makovíc celkom funguje; pokiaľ mi to Zoe dovolí, tak celkom spím. Ale niečo lezie aj na ňu, lebo od včera má soplík a dnes celé poobedie plakala, čo je veľmi nezvyčajné. Väčšinou spokojne sedí a hrá sa (teda pokiaľ je samozrejme najedená). A tak som ju musela celé poobedie nosiť na rukách, keď mi z nosa tieklo ako z vodovodu. Zasa som fyzicky úplne hotová. Neviem, ako to zajtra vydržím, keď budeme choré obidve.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Streda 13. februára

Stu si dnes zobral PN-ku, aby sa staral o Zoe, ja totiž naozaj nemám síl. Chrípka ma sklátila a okrem ležania v posteli som nebola schopná ničoho. Tak mi ju nosil iba na kŕmenie do postele. Aj som si cez deň občas zdriemla – bože tak som to potrebovala, takýto jeden deň, keď nemusím skoro nič.

Utorok 19. februára

Zajtra letíme na Slovensko a pozajtra by sme mali cestovať do Nízkych Tatier na lyžovačku. Nič moc v tom stave, v akom sme, ale čo sa dá robiť. Už to bolo naplánované dopredu. Chrípka je už takmer za nami, aj keď ešte kašleme ako starí tuberáci. Makovice zaberajú a ja už nehľadím v noci do stropu a viac-menej spím – aj keď teda, stále som hore aspoň päťkrát za noc a kŕmim. Ale aspoň medzitým spím a to je teraz to hlavné.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sobota 23. februára

Lyžovačka je super. Dnes sme boli na Chopku. Vytrepali sme deti z postelí hneď za brieždenia (samozrejme stále kŕmim päťkrát za noc), aby sme chytili dobrého fleka hore na parkovisku a nemuseli všetko trepať nejaké dva kilometre spod kopca. Aj tak je to riadna snaha vyteperiť na kopec okrem našej výstroje aj deti (kamoši mali dve malé) s kočíkmi, kŕmením, prebaľovaním a všeličím iným, čo zaručí aký taký bezproblémový pobyt polročného alebo dvojročného dieťaťa celý deň na svahu. Tak sme vždy obsadili nejakú stretegickú pozíciu na terase, alebo v krčme (podľa počasia) a dvaja mohli ísť na lyže, zatiaľ čo ostatní dvaja strážili decká. V podstate trikrát toľko námahy ako bez detí a trikrát menej lyžovania, ale stálo to za to. Za ten oslobodzujúci pocit, že robím niečo, čo nemá vôbec nič spoločné s bábätkom. Akokoľvek som bola minulý týždeň unavená a nevyspatá a akokoľvek na nič bola moja kondička, tá lyžovačka mi dodala toľko novej energie, ako som necítila už dávno. A zajtra ideme znovu. Hurá.

Streda 5. marca

Dnes má Zoe presne šesť mesiacov. Už sme u mamy vyše týždňa. Tak tomuto hovorím dovolenka! Všetky tie výlety s malou doteraz znamenali akurát viac námahy, lebo s bábätkom v cudzom prostredí bez pohodlia domova to teda nie je vôbec jednoduché. Ale u mamy to je iné. Nevarím, dokonca ani riady neumývam (ale ponúkla som sa). Mama sa chce o nás skrátka chvíľku starať. A tak okrem toho, že domáce práce pre mňa na chvíľu neexistujú, mám voľno aj od Zoe, lebo všetci ostatní ju chcú podržať, pohrať sa s ňou a mne to náramne vyhovuje. Tomuto hovorím oddych. Mama sa dokonca ponúkla, že s ňou bude spávať a tak mi ju nosí v noci iba dvakrát nakŕmiť. Žiadnu každú hodinu – dvakrát za noc!!

Štvrtok 6. marca

Dnes si naša trvdohlavá Zoe konečne cucla z fľaše. Síce iba trochu, ale predsa. Po mesiacoch a mesiacoch skúšania to dnes vzdala a ja som vyhrala. Vraj trpezlivosť ruže prináša. Už bolo na čase, lebo mám tak akurát dva mesiace a pol na to, aby som ju odstavila a ja mohla nastúpiť do práce.

Pondelok 10. marca

Už sme naspäť doma. Malú sme presťahovali do vastnej izby v nádeji, že sa zobudí menej často, keď jej tam nebudeme kašlať a chrápať. Omyl, dnes som bola hore sedemkrát. Ale dnes mám po našom pobyte na Slovesnku novú energiu. Kúpila som si tri knihy na tému ako naučiť dieťa spať a idem na to. Mám cez dva mesiace pred tým, ako budem musieť ísť do práce. Ale hlavne mám na to silu a to je najdôležitejšie. Som nesmierne vďačná mame za pomoc a kamošom za to, že nás vzali lyžovať. Dnes je vďaka tomu zo mňa skrátka nový človek. Dnes som nás so Zoe dokonca konečne po týždňoch objednala v piatok na plávanie...

Silvia Knowles (Kováčiková)

Silvia Knowles (Kováčiková)

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Architektka, ktorá je obyčajne za každú "srandu"... a nedávno sa nechala nahovoriť na doteraz najväčší adrenalínový úlet - splodenie potomka... Zoznam autorových rubrík:  ArchitektúraCestovinyFotografiaMoje skromné postrehySúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu