Umývač okien k nám chodí tak raz za mesiac. Za tri minúty umyje zvonku všetky okná a večer si príde vypýtať tri libry. Naposledy si vypýtal dve. Vraj sme mali vzadu pod oknami drevené panely a nemohol sa dostať k zadným oknám. Fair enough.
Dnes klope znovu a naťahuje ruku. Automaticky mu podávam tri libry a zatváram dvere, keď si všimnem, že zadné okná nie sú stále umyté. Vyjdem pred dvere a prehľadávam pohľadom ulicu. Vtom ho zbadám a bežím za ním. Len tak, v siedmom mesiaci, v letnom tielku a šlapkách. Na rohu ho dobehnem aj s jeho holohlavým kolegom.
„Zasa si neumyl zadné okná.“
„Máte tam tie panely.“
„Nemáme! Pozrel si sa vôbec? Myslíš, že tam tie panely akože budeme mať teraz celý rok, alebo čo? Chcem aby si mi umyl tie okná.“
„Dnes je už neskoro a najbližší mesiac umývam inde. Až za mesiac.“
„To akože budem mať špinavé okná len preto, že si sa nemohol pozrieť?“
„Fakt nemôžem.“
„Ja som ti zaplatila tri libry, chcem naspäť peniaze, keď si neumyl, čo si mal.“
Otočí sa ku kamarátovi: „Daj jej libru naspäť.“
„Počkaj, a to čo má byť!? Minule si umyl polovicu domu a dostal si dve libry z troch. Teraz si umyl polovicu domu a zasa chceš dve libry z troch? To sa mi teda vôbec nezdá férové...“
„A čo teda chceš?“
„Dve libry späť.“
„Dobre, tu máš. A sme si kvit, ano?
Práve prichádza domov Stu a vidí svoju tehotnú sporo odetú ženu ako sa na rohu háda s dvoma „skinheadmi“. Des z tváre mu zmizne, keď z diaľky zbadá víťazoslávny úsmev na mojej tvári...
***
O tri mesiace neskôr...
V televízii pozerám program o tom, ako stavebné firmy balamutia starých ľudí. Krehkým starčekom a starenkám najprv nahovoria, že im čoskoro spadne dom na hlavu a potom im predajú predražený produkt, ktorý tomu zaručene zabráni. Až na to, že ten dom by im na hlavu nespadol tak či tak.
„Stu? Čo keď aj my budeme starí a osprostení a takíto „obchodníci“ nás oklamú a pripravia o peniaze?“
„Ale prosím ťa! Umývačovi okien sa nepodarilo odísť s librou navyše, na tvojom mieste by som sa teda vôbec nebál...“
***
O ďalšie tri mesiace... Akcia vo fotoštúdiu. Za £25 libier poukážka v hodnote £125, za ktorú sa dá absolvovať hodina s fotografom v štúdiu (£50) a kúpiť jeden väčší zarámovaný obrázok podľa vlastného výberu (£75). No nekúp to! Taký rodinný portrét by nebol na zahodenie. Stu sa síce nerád fotí, ale keďže to je iba za £25, nič sa nestane, ak aj všetky fotky budú nanič, alebo sa mu nebude páčiť ani jedna. Tak som ho prehovorila a zabukovala termín. Pár dní po fotení ideme na prehliadku fotografií, kedy si ich máme pozrieť a vybrať. Dosť na tom, vyšli sme stade po dvoch hodinách s objednávkou na tri veľké plátna a jednu malú zarámovanú fotku. A o ďalších £1 , 200 libier ľahší! A ešte ma aj bolí srdce, že tie ostatné fotky budú len tak vymazané...
Kto umí, ten umí... Nevolá sa to náhodou citové vydieranie? :-)
